História

Vznik obce Falkušovce sa datuje rokom 1200, kedy Wyd Štefan, jagersky kanonik prevzal zeme obce od Harachovho syna Falkoša, od ktorého pochádza aj meno obce. V roku 1220 dostáva sa ako kráľovské leno rodine Buttkay. Najstarší písomný doklad o dedine pochádza z roku 1290 – 1301. V záznamoch z roku 1343 meno obce bolo: “ Buttkai – Falkuš“. V roku 1411 kráľ Žigmund potvrdil vlastnícke právo rodiny Buttkay, ale mimo nich tu majú vlastnícke právo panstvá ražkovské a markovské. O rok neskôr, vtedy roku 1412 bola zaknihovaná rodina Alcseby na jednotlivé čiastky, roku 1437 Demeter Pozsegai a rodina Besseyö dostáva podiel. V roku 1343 dostáva obec názor: „Buttkai – Falkuš“ (Butkovské Falkušovce). Dokedy sa toto pomenovanie zachovalo nie je známe. V roku 1441 figurujú Falkušovce ako súčiastka budkovského hradu a pánom Falkušoviec je rodina Buttkay. Rok 1474 prináša nové panstvo – je ním Bálint Pesthi, v roku 1551 je už pánom Falkušoviec Albert Soós. Súpis v roku 1598 vyznačuje 9 majiteľov. Panstvo sa však stále menilo a už v roku 1601 sú majiteľmi Štefan Pogány a Ján Munkacsy, ale v roku 1614 Katarína Zoltayova a Andrej Buttkay si vykonávajú vlastnícke právo na jednotlivé čiastky. Až do pozemkovej reformy boli veľkostatkármi na pozemkoch falkušovských Artur Kazinczy a vd. Boronkay Jurajova.
V roku 1600 malo sídlisko 15 poddaných domov. Neskôr obyvateľov a domov ubúdalo, takže v období r. 1715 – 1720 tam hospodárili 4 poddanské domácnosti. V roku 1715 mala obec 22 opustených a 4 obývané domy, v roku 1787 55 domov a 434 obyvateľov, v roku 1828 bolo v obci 76 domov a 570 obyvateľov, v roku 1826 76 domov a 570 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a zapojili sa do roľníckeho povstania roku 1831.
Škola bola založená roku 1836. Kamenná škola bola postavená roku 1908 dp. Mikulášom Čudákym. V školskom roku 1969/1970 je škola dvojtriedna. S koncom školského roka 1984/1985 sa končí aj celková funkcia základnej školy. Deti boli pridelené do základnej školy v Bracovciach.
K obci patril aj majer menom: „Blaty“ .Patril grófovi Surenyimu, ktorý sa zdržiaval niekde na Morave. Roku 1925 bol následkom pozemkovej reformy rozparcelovaný.
Grécko-katolícky kostol bol vystavený z fundácie Andreja Kazinczyha a Baltazára Aiozdorfera roku 1778. Postavený bol drevený kostol, až neskôr z kameňa, pravdepodobne v polovici XIX. Storočia. Kostol v dnešnej podobe pochádza z roku 1779. V tom istom roku bola založená aj fara. Taktiež len drevená, až roku 1856 bola postavená kamenná.